Nevěra [soutěžní povídka]

[total-poll id=7646]

Nevěra

Ležal som na posteli a rozmýšľal nad tým, čo som to spravil. Toto mi len tak neprejde. Vzťah s Marikou bol plný hádok, nervozity, ale stála vždy pri mne a dokonca mi splňovala moje najtajnejšie túžby. Bola mojou dominou. Nosieval som preto pás cudnosti každý jeden deň.

Bolo len na nej, či budem mať sexuálny styk a či vôbec budem môcť vystreknúť.

Ako som už napísal, nebolo všetko ideálne. Namiesto toho aby som sa s ňou rozišiel, alebo sa rozhodol len pre ňu. Tak som ju podviedol. S mladou Korzetkou, ktorá bola všetko čo Marika nie. Bola usmievavá, energická, všetko s ňou bolo dokonalé. Nespĺňala len jedno. Nebola dominantná. Naopak z nej sršala submisivita. Možno aj to ma k nej pritiahlo. Niečo nové, pre subíka neprepádané.

Jednej jesennej noci sa nám naskytla možnosť byť osamote. V lese, kde nebolo nikoho. Odparkované auto neďaleko a možnosť sa rozprávať. Lenže sa to zvrtlo. Behom pár minút som jej už držal ruky za chrbtom a rozkázal jej pokojným, ale rozhodným hlasom, nech si kľakne. Pozeral som na ňu z výšky a ona mi automaticky pobozkala topánku. Chcela viac, videl som jej to na očiach. Nasadil som jej obojok, ktorý som mal v aute, pretože ho pre svoju Mariku nosievam ja. V ten večer som zradil všetko sebe vlastné. Neskôr sme sa bozkávali s Korzetkou, neviem ako k tomu prišlo. No viem, že to prišlo samo.

Po príchode domov som to Marike nepovedal samozrejme, len som sa správal inak. Možno niečo tušila, ale nedala to na sebe poznať. Pás cudnosti som si dať dole nesmel a musel som v ňom aj spať. Nijak sa mi nevenovala, ignorovala ma a ja ju.

Teraz tu ležím na posteli a rozmýšľam. Čo som to spravil. Zaslúžim si trest? Ako sa rozhodnem? Nechcem predsa zraniť nikoho. Musím sa s Marikou porozprávať.

Na druhý deň ráno ma čakalo prekvapenie. Pristúpila ku mne v latexových čiernych šatách. Nevedel som, že ich objednala. Jazdecký bičík zvierala v rukách a panovačne mi rozkázala nech sa okamžite vyzlečiem a kľaknem pre ňu na kolená. Spravil som tak.

“To čo si mi spravil sa nijak neospravedlňuje chudáčik” – povedala. Musel som nahlas počítať rany, ktoré som dostal na zadok. Bičovala ma ako zmyslov zbavená. Jeden, dva, tri, štyri…..dvadsať. Ďakujem madam, povedal som.
“Tak, presne toľko dní máš na rozmýšľanie a žiadne odomknutie z pásu ťa nečaká, neboj. Dvadsať dní vydržíš.”

Následne mi ho pohladila, dala mi na neho pusu a on zázrakom nerozbil klietku cudnosti.

Ešte mi dala kolíčky na bradavky a povedala, že to tam musím mať aspoň štvrť hodinu.

Zadok som mal zmaľovaný poriadne, pálil ma a nemohol som si ho ani nijak ošetriť. Vraj keď som neverník, tak si ani nič nezaslúžim. Dáva mi šancu vraj len preto, že som otrok a tí sa nesmú sami rozhodovať. Mám čo som si zaslúžil. Lenže, ako to všetko vie?

Netrvalo dlho a už som to pochopil. Celé to na mňa narafičila. Korzetka to len hrala, Marika ju poprosila nech sa pokúsi ma zviesť. A podarilo sa jej to. Bol som aj tak nahnevaný len sám na seba. Ja som zlyhal. Aj napriek hádkam, ktoré sme s Marikou mali, ľúbim ju a takto som zlyhal.

O päť dní ma čakalo prekvapenie. Došla k nám na návštevu Korzetka s priateľom a ja som sa hanbil ako pes. O mojom zlyhaní pravdepodobne nevedel len jej priateľ Erik. Po troch hodinách a troch vypitých pohároch bieleho vína sme sa osamote ocitli s Korzetkou v kuchyni. Chytila ma okolo ramien a povedala mi ako ma ľúbi a, že celá ta hra, ktorú na mňa hrali nebola len tak zo zábavy. Že ju strašne vzrušovalo byť v mojej moci. Celý rozhovor počula Marika, ktorá k nám pristúpila a oznámila nám, že ak chceme, tak môžeme byť obaja jej otroci. Ja budem nadradený Korzetke a moja pani Marika zase mne. Z tohto kolotoča som sa ťažko vymotával. Môj penis napriek tomu oznamoval, že sa mu to páči. Penis, ktorý ešte nevie, ako dlho bude tento krát bez orgazmu.