[Povídka] Príbeh ľudskej kravy pokračovanie

Dnešok nezačínal najlepšie. Júlia ju nechala v noci pripútanú v pozícií
na štyroch. Nohy o jedno podlhovasté rameno oceľovej konštrukcie a ruky
o druhé. Obe ruky mala v latexových rukaviciach a nohy taktiež v
návleku. To čo zostalo z penisu bolo zabalené do igelitových plienok. Tú
mala síce len tak aby sa nepovedalo, nakoľko mala zavedenú cievku do
močového mechúra. V ústach hadičku, ktorá každú hodinu posielala prísun
vody s výživou. Umrieť smädom bolo teda nemožné.
Prsia? Samostatná kapitola. Na bradavkách priamo sacie nástroje –
kovové. Tempo sa striedalo, niekedy spomalilo takmer úplne. Ale išlo
stále. V iný čas to bolo priam neznesiteľné. Prsia boli nafúknuté, no
obsahovo vyprahlé. Po mlieku už ani stopy, len čo to bolelo.

Teraz ráno, keď v noci nenaspala ani minútu nemala ani spomienku na
pôžitok, bola vyčerpaná, spotená, zaleptaná. Predovšetkým však ubolená.
Namiesto toho aby ju Júlia pustila do postele, musela stáť spriamená,
mať vystreté ruky a na nich mala položenú rákosku. Keď spadne, čaká ju
trest, ak to vydrží – tak potešenie. Vzhľadom na to, že mala stáť takto
až kým jej to nespadne, je jasné čo ju čaká.

Teda…nevie aký to bude trest, ale vraj veľký. Obzvláš preto, lebo
mohla byť až tri mesiace v roli chlapa, mala voľnosť. Nie preto,že
ľudská krava chcela, ale preto, lebo si to jej rodinné záležitosti
žiadali. Teraz je však opäť v hre a musí sa dostať do bývalej formy.

Za ten čas jej stihli prisia dosť splasknúť a čo je horšie, ráno sa
budila s erekciou a nutkaním si vyhoniť. To bolo našťastie nemožné vďaka
pásu cudnosti. Ten mala nonstop aj keď bola opäť chlapom.

“Tak čo kravička, ako? Bude potešenie, alebo trestík?” uštipačne sa
spýtala Júlia.
“Mú.” odvetila krava.
“Takže vydržíš. No aby si to mala ľahšie, tak už len dve hodiny a
poteším ťa.” zasmiala sa.
Nemohlo to skončiť inak ako po polhodine trápenia jej rákoska spadla na
zem.
“Ajaj! Takže trest. Taký si ešte nezažila.” povedala a žmurkla na neho.
Očividne sa na to tešila. Vlhla, vzrušovala ju nadvláda.

Polhodinu na to aby sa osprchovala, oddychla si. Mala sa psychicky
pripraviť na trest. Sprchovala sa rýchlo, prsia ju boleli úplne celé,
pálili. Ledva sa ich dotkla, teplá voda neprichádzala v úvahu. Preto sa
obrátila na studenú, ta priniesla akúsi úľavu. Ešte poriadne umyť zadok,
pladnajúci penis a hotovo. Poutierala sa a popritom sa obávala toho čo
bude. Mala ešte 15 minút a tak si ľahla na posteľ. Oddych, konečne, aj
keď len na chvíľu.

Nasadila jej na hlavu kravskú masku, na bradavky jej dala malé svorky.
Stále bola na štyroch. Do zadku dostala veľký vibračný kolík. Jediné čo
mala oblečené boli latexové čiernobiele plienky a obojok so zvončekom.
Išli von, do prírody.
Umiestnila ju do kufra. Musela tam skrz garáž vyskočiť ako keby nevedela
chodiť po dvoch.
“Dobrá kravička, poslušná, ideme do lesa – na lúku”

Na lúke sa mala pásť, jesť to čo sa dalo, aspoň symbolicky. Bolo to
ponižujúce, obzvlášť vtedy, keď v diaľke videla niekoho ísť.
“Toto je trest pre teba, ale krava by bola celá šťastná.”
“Mú”
“Je to pre teba trest?”
Zavrtela hlavou.
“Takže ťa musím potrestať inak, myslela som, že to pre teba bude trest.
No čo, netušila som, že si tak úchylná.”

V tom sa stalo niečo čo ľudská krava nečakala. Dostala príkaz sa na lúke
v pozícií na štyroch spraviť až dokonca, rukou, s vyvrcholením. Dokým sa
nespraví, nepôjdu domov. A keďže penis si ešte pamätak svoju funkciu,
stalo sa tak, síce po polhodine, ale stalo.