Korzetkine problémy [soutěžní povídka]

Korzetkine problémy

Blížia sa sviatky a preto je najvyšší čas objednať Bábike pekný darček k Vianociam. Najlepšie nejaký pekný doplnok do  pivnice, ktorú kludne môžeme nazvať izbou na hranie či mučiarňou. Zároveň chcem, aby to bolo aj prekvapenie pre Bábiku, ktorá je v súčasnosti na rekondičnom pobyte u moje bývalej priateľky s veľmi dominantnými, až sadistickými sklonmi. Nedalo to veľa námahy rozhodnúť sa, čo si vybrať. Rozhodol som sa pre bondážne kreslo, zo stránky „spoutana.cz“ spolu so šukacím strojčekom, z ktorého bude mať Bábika určite ohromnú radosť. Po niekoľkých doladeniach  detailov na danom kresle, najmä pútacích remeňov, dohodol som sa, že mi kreslo vzhľadom  na jeho veľkosť a potrebu finálnej montáže privezú a na mieste zostavia. Dohodli sme sa teda na piatok doobeda, a ja som celý netrpezlivý čakal  na túto zásielku. Zzrazu neznáme auto s pražskou poznávacou značkou zastalo pred domom a z neho vystúpila  pekná štíhla dievčina s krásnym úsmevom a šibalskými ohníčkami v očiach, v ktorej som ihneď spoznal Korzetku,  s ktorou som  v predchádzajúcich dňoch  komunikoval  cez email, ako aj Facebook. Všimol som si, že ma aj ona spoznala, úsmev sa jej ešte viac  rozšíril a s predstieranou vážnosťou mi oznámila, že „ Špeciálne kreslo práve dorazilo“

Hneď po privítaní Korzetky, spoločnými silami sme všetky časti kresla preniesli do mučiarne, kde som mal zbierku svojich a Bábikiných hračiek. Korzetka sa so záujmom pozerala na našu zbierku, na  vibrátory,  kukly, putá, biče, kazajky, korzety, latexový vak, ako aj ďalšie vecičky slúžiace na spôsobovanie slasti či bolesti pri erotických hrách. Nemohol som si nevšimnúť, ako sa na niektoré z nich pozerá, ako niekedy so vzrušením zadržuje dych, niektorých sa dokonca opatrne so dotýkala a ohmatávala. Nakoniec s ľútostným povzdychom  sa ku mne obrátila „pekná  zbierka, niektoré veci by som možno raz chcela vyskúšať“.  „ Ale späť k práci, robota čaká“ povedala s úsmevom na tvári a  začala rozbaľovať  jednotlivé časti kresla, ktoré  postupne začala skladať k sebe. Práca jej šla pekne od ruky, a ako kreslo rástlo priamo pred mojimi očami, začalo byť Korzetke určite teplo a preto si vyzliekla svoju pracovnú bundu.  Keď sa otočila smerom ku mne, hneď som zbystril pozornosť, pretože pod bundou mala veľmi tesné a priliehavé tričko, ktoré krásne obopínalo  jej útlu postavu. Skoro ihneď  som si všimol jej  malé pevné prsia, krásne tvarované pod tesným tričkom. Ale čom a úputalo väčšmi, boli jej  boky, stiahnuté nejakým druhom korzetu, nejasne sa črtajúcim  pod priliehavým oblečením . Keď zachytila  môj skúmavý pohľad, pousmiala sa „ prečo myslíš, že mám na nete prezývku Korzetka???“ a vrátila sa k svojej práci. Spýtal som sa, či si dá niečo na pitie, kávu, čaj alebo malinovku. Spoza skoro hotového kresla sa ozvalo „ Ak máš kolu, prosím,  chladenú alebo s ľadom“.   „ Jasné hneď prídem“. Keď som priniesol  dva poháre plné ľadu a fľašu koly, Korzetka už sedela na hotovom kresle, opretá o operadlo, s rozkročenými nohami s rukami rozpaženými  podľa vodorovnej vzpery kresla, určenej na viazanie  rúk. Trup  uväznený v striktnom zovretí korzetu, krásne zvýrazňoval  a nadvihoval je pevné prsia, zároveň obtiahnuté tričko konečne odhalilo obrysy Korzetkiných bradaviek, ktoré boli na moje prekvapenie ozdobné priercingom. Masívne krúžky zvýrazňovali  jej stvrdnuté a vzrušené bradavky. Podal som jej jeden z pohárov, do ktorého som nalial kolu a druhý som si zobral sám. S Korzetkou som si pripil na nové kreslo, na ktorom sa tak krásne vynímala.  „Ešte pripevním niekoľko pútacích remeňov a som hotová.“  Začala s remeňmi  na nohách a pokračovala vyššie k stehnám , hrudi a rukám.  Keď ku kreslu pripevňovala remeň na pripútanie krku,  potriasla hlavou, ako by sa jej trocha zatočila. „ Si v poriadku, radšej si na chvíľu sadni „.  Korzetka si skutočne sadla, oprela sa o operadlo, ruky je pomaly skĺzli pozdĺž tela. Tie prášky na oblbnutie, čo som jej nasypal do pohára, fakt rýchlo zabrali. Skôr než úplne zaspala, pri posledných zábleskoch vedomia si uvedomila, že ju tými remeňmi, čo práve pripevnila, začínam pevne pripútavať ku kreslu, avšak vzdorovať  už nedokázala. Skoro ihneď zaspala a hlava jej pomaly klesla na hruď. Hneď som začal dôsledne uťahovať ďalšie remene okolo Korzetkiných členkov, pod aj nad kolenami,  okolo stehien,  zošnurovaného pása, pod a nad Korzetkinými prsiami. Ďalšie remene som utiahol okolo jej hrdla, ramien, lakťov a nakoniec som dotiahol aj remene okolo zápästí. Následne som sa zameral na Korzetkino tričko a nohavice, ktoré som lekárskym nožnicami opatrne rozstrihal a následne povyťahoval spod spútanej Korzetky. Podľa očakávania, pod tričkom sa skrývali pevné prsia s bradavkami ozdobenými malými ale hrubými a pevnými zlatými krúžkami, prechádzajúcimi cez Korzetkine bradavky. Striktný kožený korzet podopierajúci jej prsia, s mnohými kosticami, bol pevne utiahnutý a zošnurovaný, drasticky sťahujúci Korzetkino telo. Celkom ma udivilo, ako v tom Korzetka vedela dýchať, nie to ešte pracovať. Nevedel som odolať možnosti trochu sa pohrať s jej bradavkami,  ktoré som Korzetke najprv jemne a potom aj trochu drsnejšie prehnietol medzi prstami a tiež som zaťahal za zlaté krúžky, ktorými boli bradavky ozdobené. Zároveň som odhadoval, koľko záťaže vydržia. Držali skutočne pevne, a keď som ťahal krúžky hore, bez najmenších problémov som dokázal  nadvihnúť  Korzetkine prsia, čo ma presvedčilo, že jej bradavky vydržia oveľa väčší ťah. Rozstrihané nohavice som tiež povyťahoval spod spiacej Korzetky a v údive som si všimol, že Korzetká má na sebe  vysoko vykrojené latexové nohavičky,  ktorých  vrchný lem zostával skrytý pod koženým korzetom. Pri bližšej prehliadke som zistil, že tieto nohavičky majú zhrubnutý – zosilnený predný panel,  z vnútornej strany posiaty množstvom jemných latexových výstupkov, ktoré museli pri každom Koreztkinom pohybe príjemne a určite vzrušujúco masírovať jej klitoris a mušličku. Štíhle nohy mala zabalené  vo vzorovaných  pančuškách, ktoré však teraz mala krásne široko roztiahnuté a pripevnené k masívnym nohám bondážneho kresla, vystavujúc tak svoju latexovú kundičku na obdiv.  Ruky mala rozpažené a pevne pripevnené k vodorovnej vzpere. Jej trup bol okrem korzetu  pevne stiahnutý troma širokými  koženými remeňmi, vytvárajúc tak obraz krásnej otrokyne, vydanej úplne na milosť jej trýzniteľovi, ktorého zvráteným chúťkam a nápadom sa aj napriek nesúhlasu musí podvoliť. Keď som  takto odhalil Korzetku v celej jej nádhere, bol konečne čas otestovať  kvalitu kresla a najmä kvalitu Korzetkinej montáže.

Nastal čas zobudiť Korzetku. Našťastie tie tabletky majú len krátkodobí účinok, ktorý mi umožnil Korzetku poriadne pripútať ku kreslu. Zvyšnými kockami ľadu, ktoré mi zostali v pohári, potieram jej bradavky a následne aj celé prsia. Pri dotyku ľadu s bradavkami sa Korzetka zreteľne zachvela. Ďalšie dotyky ladu s jej obnaženou pokožkou spôsobujú ďalšie a ďalšie záchvevy Korzetkinho tela, pokiaľ to umožňujú kožené remene, ktorými je skoro nehybne pripútaná ku kreslu. Bradavky má úplne stvrdnuté a prsia obsypané zimomriavkami. Zrýchlený dych a jej reakcie  svedčia o tom, že takýto spôsob prebúdzania je celkom účinný. Na záver som sa rozhodol k radikálnemu riešeniu, a zvyšok ľadu zo svojho a Korzetkinho pohára som vysypal do Korzetkiných latexových nohavičiek. Účinok bol takmer okamžitý, ľadový chlad v rozpálenom Korzetkinom lone dokonale a skoro okamžite privádza  Korzetku  zo sna do krutej reality. Štipnutie do oboch bradaviek, nasledované  miernou ale sústredenou masážou jej kundičky vyvolalo zdesené stonanie Korzetky, ktoré začalo naberať  na intenzite, hlavne keď zopár kociek našlo Korzetkin klitoris a niekoľko ďalších pod vplyvom neprestávajúcej masáže a jemného usmerňovania mojimi šikovnými prstami, sa prešmyklo do jej mušličky. Túto chvíľu som využil, a do otvorených stonajúcich úst som jej vsunul  kruhový roubík. Ten som jej stihol pevne zapnúť za hlavou skôr, než si ho stihla uvedomiť a pokúsila sa ho vytlačiť jazykom von z úst. Roubík jej stony síce neumlčal, ale zabránil je zrozumiteľne hovoriť. Až teraz úplne prebudená Korzetka si uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Mrazivý chlad v jej lone, nemožnosť akéhokoľvek pohybu, znásobená vsunutým roubíkom, začali v nej prebúdzať  neistotu, pomaly prerastajúcu do skutočného strachu. Ja som si zatiaľ vychutnával jej márne snahy o oslobodenie sa z toho diabolského kresla a zbavenie sa ľadových kociek, ktoré museli tak nádherne chladiť jej rozpálenú kundičku. Jej snahy boli zatiaľ úplne bezúspešné. Jediné čo zatiaľ vedela, bolo kričať. Z Korzetkiných úst vychádzali však len neartikulované zvuky, pri ktorých som predpokladal prosby o prepustenie, kombinované určite s hrozbami a nadávkami. Voči jej prosbám som bol úplne chladný a jej vyhrážky som vôbec nebral do úvahy, pretože som im vôbec nerozumel. Namiesto počúvania Korzetkinho ďalšieho nezrozumiteľného mumlania, som si z poličky, s pomedzi ďalších poukladaných trestných nástrojov,( ktoré si Korzetka predtým so živým záujmom prezerala), zobral elektrický bič.

„ Vidíš túto vecičku“ povedal som Korzetke „farmári ju používajú na poháňanie dobytka, ale ja ho používam na trestanie a korekciu správania neposlušných otrokýň a subiniek“. Ukazujem jej umelohmotnú palicu asi meter dlhú s rozšírenou rukoväťou a na druhej strane s dvoma obnaženými, zaoblenými, kovovými hrotmi. Týmto koncom následne začínam prechádzať po  obnažených miestach Korzetkinho tela. Ona zatiaľ asi vôbec netuší a nechápe ako tá vec v skutočnosti funguje a čo vlastne dokáže. Môj stručný, výstižný a čisto pragmatický opis funkcie biča, ako aj skutočnosť, že stále nechápe čo sa je vlastne stalo, prečo je polonahá, pripútaná k tomu kreslu a čo bude nasledovať ďalej, v spojení s dotykmi tej čudnej veci, vyvoláva v Korzetke viditeľné chvenie a obavy. Napriek tomu, že sa mi páči, ako aj ma vzrušuje Korzetkina bezradnosť a stúpajúce zúfalstvo, rozhodol som sa ju trochu ukludniť ( alebo naplašiť???).  „Chcem vyskúšať tvoju prácu ako aj kvalitu samotného kresla“. a pritom si v duchu hovorím, že sa aspoň reálne, naživo presvedčím, ako veľmi sa dá v kresle hýbať, mykať, a ako účinne sa dá vzdorovať pred cudzími neželanými dotykmi.  „A neboj sa, táto hračka“ zdvihnem pred je oči hrot elektrického biča „ťa veľmi účinne presvedčí, aby si urobila všetko, len aby si sa dostala z toho kresla.“ poviem s krutým úškrnom na tvári. Aby som ju presvedčil o pravdivosti svojich slov, priložil som hrot biča k jej pravej bradavke a stlačil som spúšť. Korzetka bolesťou vykríkla do roubíku,  mykla sebou, ale jej pohyb bol takmer nebadaný, vďaka poriadne utiahnutým remeňom. Zdesené mumlanie ma presvedčilo, že táto elektrická vecička bude  dostatočným motivačným prostriedkom na presvedčenie Korzetky k akejkoľvek spolupráci. „Vidím, ži si pochopila čo TO dokáže a očakávam, že kedykoľvek a bez akýchkoľvek námietok urobíš všetko čo ti poviem“.  Korzetka však nepočúva a stále sa myká, mumle a vôbec sa nezazdalo, že by ma zobrala na vedomie. Preto som priložil hrot biča k druhej bradavke a stlačil spúšť. Opätovný výkrik. „Tak budeš už poslušná???“ pýtam sa prísne, a Korzetka zdesene, s hrôzou v očiach prikyvuje. „ Budˇ ticho a vyplaz jazyk“ , prikazujem. Vydesene a nechápavo na mňa pozerá a snaží sa niečo povedať, avšak v rýchlom slede dostáva elektrický výboj do pravého a aj ľavého stehna. V Korzetkiných očiach sa objavili slz. Niečo sa stále snaží povedať, ale blížiaci sa hrot elektrického biča k jej bradavke ju okamžite presviedča, aby stíchla a vyplazila jazyk. Pousmejem sa nad radikálnou zmenou jej názoru a na vyplazený jazyk jej pripnem pevnú plastovú svorku. Je síce pohodlná, ale dostatočne široká nato, aby Korzetka nemohla schovať jazyk do úst. Korzetka to napriek tomu skúša a ja sa bavím na jej márnej snahe.  Jediné čo tým dosiahla je, že vďaka vyplazenému jazyku sa urýchlilo jej slintanie, zapríčinené už pred tým nasadeným roubíkom. Sliny jej začínajú pomaly stekať po brade a kvapkať na odhalené prsia,  vytvárajúc zaujímavý lesklý film na Korzetkinej pokožke. Aby som Korzetku ešte trochu potrápil, a vylepšil jej bezmocnosť k dokonalosti, tenkým špagátikom  zviažem  krúžky v jej bradavkách so svorkou na jazyku. Pomalým doťahovaním a šponovaním špagátika vytiahnem Korzetkin jazyk ešte viac z úst a jej prsia sa ťahom za krúžky v bradavkách mierne nadvihnú.  Sklonená hlava neumožňuje Korzetke skoro žiadny pohyb do strán, bez bolestivého zaťahania za jazyk, či bradavky. Doterajšie  huhlanie sa zmenilo na úplne neartikulované a nezrozumiteľné mumlanie, nasledované ďalším a ďalším prívalom slín,  stekajúcich po Korzetkinej brade a prsiach.

„KEĎ si sa už tak pohodlne usadila“  dodám  „ je na čase vyskúšať  pevnosť kresla“ hovorím a zároveň idem k stene, kde mi visí jazdecký bičík. Pomaly, aby ho dobre videla aj so sklonenou hlavou, provokatívne sa niekoľkokrát prejdem pred Korzetkou, mierne ju pohladiac koženou plackou na konci bičíka. Zrazu, celkom neočakávane ju švihnem po vnútornej strane stehna, potom znovu a znovu. Vyplašená Korzetka sa myká, snaží sa dostať s pevných pút, aby sa vyhla dopadajúcim ranám bičíka. Márne, kreslo je pevné, popruhy držia spoľahlivo. Korzetka je bez šance sa z neho dostať, napriek tomu sa zameriam aj na vnútronú stranu druhého stehna. Opäť nasleduje sled rýchlych úderov,  sprevádzaných Korzetkiným bolestným skučaním. Zopár miernejších švihnutí sa ujde aj Korzetkinej mušličke zabalenej v latexových nohavičkách. Korzetka zo sebou zúfalo mece, hádže, stále sa snažiac uniknúť z kresla a hlavne z dosahu mojich úderov. Rovnakým spôsobom postupujem, aj na vonkajšej strane Korzetkiných stehien a na bokoch jej zadočku vyčnievajúceho zo sedacej časti kresla. Výsledok je však stále rovnaký, Korzetka sa žiadnym spôsobom nedokáže brániť, hýbať ani uniknúť. Ani občasné švihnutie cez jej nadvihnuté prsia, ako aj švihnutia priamo mierené  na stvrdnuté bradavky, jej tiež nepomohli k úteku. Stále tam sedí v kresle celá spotená, s uplakanými očami, sťažka dýchajúca s oslintanými, ubolenými červenými  prsiami, ako aj  s poriadne vyšľahanými zadkom a vnútornou stranou stehien. Ústa plné slín s vyplazeným jazykom a nos plný hlienov od jej plaču, jej dýchanie rozhodne neuľahčovali. Ale aspoň som si dôkladne preveril nové kreslo a Korzetkinu prácu. Oboje obstálo na výbornú. Kreslo sa pri zúfalých Korzetkiných snahách o jej vyslobodenie a vyhnutie jednotlivým ranám jazdeckého bičíka ani len nepohlo. Korzetka sa mohla len bezmocne prizerať na neustále dopadajúci bičík, bez akejkoľvek možnosti na záchranu. Napriek jej skutočnému, nefalšovanému a zúfalému úsiliu sa v kresle nepohla ani o centimeter. Darmo napínala svaly, krútila rukami a nohami všetko márne, kreslo stálo pevne, a Kozetka na ňom sedela ako prilepená. Pohladil som ju po hlave „výborne ste ho vyrobili, a výborne si ho zmontovala“ ,som spokojný“ . „Vieš“ dodám len tak, akoby náhodou „dohodol som sa s Marekom, že mi ťa požičia na skúšku tohto kresla, a ja mu na oplátku napíšem recenziu“ „popri tom mi povedal, že sa s tebou môžem na chvíľu pohrať, pretože si bola minulý týždeň dosť neposlušná“. Keď to Korzetka počula, napriek tomu čo práve prežila, sa jej viditeľne uľavilo. Aspoň mala nádej, že neskončila v rukách úplne neznámeho zvrhlíka. To však netušila čo ju ešte čaká, pretože práve vtedy zaznel klepot opätkov po kamenných schodoch smerujúcich do pivnice.

Ako sa klepot blížil, Korzetka nevedela odtrhnúť oči od dverí, skadiaľ ten zvuk prichádzal. Keď sa následne otvorili, Korzetke sa v úžase rozšírili zreničky, pretože uvidela štíhlu ženu, celú v čiernom.  Zahalenú v lesklom latexovom kabáte, siahajúcom až po kolená, prepásanom širokým latexovým opaskom, zvýrazňujúcim jej štíhly, osí pás. Na nohách mala vysoké šnurovacie čižmy siahajúce až po kolená, na extrémne vysokom, aspoň dvanásť centimetrovom podpätku. Medené vlasy mala zviazané do chvosta, a spolu s jej uhrančivými očami, jej dodávali výrazne dominantný vzhľad. Tmavé očné tiene a krvavočervený rúž na jej bledej tvári tento dojem ešte viac umocňovali. Celkový dojem dotvárali ešte rukavičky, tiež lesklé, latexové a neskutočne priliehavé, strácajúce sa v rukávoch latexového kabáta. Latexová Bábika sa práve vrátila domov. „Ahoj Macko, ako vidím, prišla Nám nová hračka“, povedala prívetivo s milým, nevinným úsmevom, ale takým spôsobom, až ma zamrazilo, akoby ma niekto oblial vedrom ľadovej vody. (spomenul som si čo ho je Bábika schopná) „Už sa neviem dočkať, kedy si ju vyskúšam “ dodala vzrušene a na pery mi vtiskla dlhý vášnivý bozk. Neviem síce, či to Korzetka postrehla, ale v tom momente som bol presvedčený, že myslela na Korzetku a nie na to kreslo. A ja som bol neskutočne rád, že v kresle sedí Korzetka a nie ja.

„Tak sa do toho pustíme“ zvodne a zároveň zvrhlo sa usmiala, a s elektrickým bičom v ruke za výrazného klepotu jej čižiem, začala sa blížiť k úbohej, polonahej Korzetke, ktorá len vypleštila oči na prichádzajúcu Bábiku, zúfalo mumlajúc, pravdepodobne prosby o pomoc…

Novinka: zapůjčení BDSM zařízení domů!

Nově nabízíme možnost zápůjčky vybraných BDSM pomůcek/nábytku k Vám domů. Užijte si v soukromí se svým partnerem, nebo o samotě. Zjistěte více ZDE

©2017 Copyright © 2017 Korzetka.cz. BDSM magazín & seznamka

Log in with your credentials

or    

Forgot your details?